sobota 31. júla 2010
PRE DARK.VAMPIRE13
Náájs New Rubrika 1.časť
Bermudský Trojuholník ( Týždeň Divov Sveta)
Medzi ostrovmi Bimini, Andros a Miami na Floride sa nachádza tzv. Bermudský trojuholník, v ktorom už roky miznú lode i lietadlá. Prečo to tak je, o tom dnes existuje viacero hypotéz.V oblasti Bermudského trojuholníka sa skutočne dejú nezvyčajné veci. Okrem už neraz opísaných zmiznutí lietadiel a lodí (nejedna sa dokonca potopila za pár sekúnd pred očami svedkov) sa v tejto oblasti objavuje hmla, ktorá vystupuje akoby odnikadiaľ. Napríklad pri ostrove Examas kapitán lode Good News zaznamenal objavenie sa takejto hmly. Obklopila loď a "ťahala" ju dozadu. Našťastie lodné motory boli natoľko silné, že kapitánovi sa podarilo loď "vytrhnúť" z tohto čudného miesta. Americké lietadlo P-47 už také šťastie nemalo, keď sa ocitlo v podobnej hmle: za pár sekúnd zmizlo. Dva ťažké bombardéry, ktoré sa vydali hľadať ho, sa už na základňu nevrátili... Nezostáva však len pri záhadných zmiznutiach, tajomnej hmle či svetlách objavujúcich sa spod hladiny mora. V Bermudskom trojuholníku dochádza aj k telepatickým javom, odkazom, ktoré občas preberú rádiostanice. Známy je prípad rádiooperátora Francisa Wagnera, ktorý počas druhej svetovej vojny lietal na vojenských lietadlách a z každého stretu vyšiel bez následkov. Hovoril, že v oblasti Bermudského trojuholníka zachytáva signály vystríhajúce ho pred nebezpečenstvom a zároveň inštrukcie, čomu a ako uniknúť. V niektorých situáciách označovali jeho počínanie ako iracionálne, napríklad keď ignoroval nebezpečenstvo a príkazy svojho nadriadeného vyslať signál SOS. Pokojne začal pristávať na letisku, o existencii ktorého nevedel a nemal právo vedieť...

Na tomto satelnitnom zábare môžete vidieť úseky kde miznú letadlá a lode je to tá časť kde je hmla vidíte to? ...
piatok 30. júla 2010
Design- váš názor
Stonehenge ( Týždeň Divov Sveta)

Takže toto je on Stonehenge krásna stavba keby sa o túto ,,stavbu" nezaujímam povedala by som že to postavila skupinka šikovných architektov ale omyl. Postavili to naši predkovia. Jeden kus blavanu dosahuje hmotnosť niekoľko ton jeden tento balvan nieslo okolo 1000 mužov ... Je to neuveriteľné ako to dokázali no zaiste sa postarali o našich turistov :)
VYHLASUJEM!!! Týždeň Divov Sveta
štvrtok 29. júla 2010
Neviete ako sa sem dávajú tie obrázky
streda 28. júla 2010
Tak tento príbeh ma dostal
Hrabala som sa na google obrázkoch, našla som jeden pekný a išla som naň. Dala som späť a zobrazil sa mi blog. Dosť ma upútal, tak som čítala a čítala. Potom som našla tento príbeh:
Všade bolo horko na zadusenie, iba na cintoríne bol nezvyklý chlad popretkávaný žilkami bolesti. Za vysokou lipou v rohu cintorína bol hrob, ktorého náhrobok pútal pozornosť ľudí, ktorý občas zašli na samý koniec cintorína s túžbou nájsť niečo zvláštneho. Z náhrobku vyžarovala krásna tvár mladej dievčiny, kde vyzerala byť veľmi šťastná. Jej úsmev bol taký krásny, akoby nepoznala nič krajšieho, než lásku a krásu. Pred hrobom stál chlapec a smutne sa díval na náhrobok s citátom: "Kde všade budeš, nájdeš ma vedľa seba!" Chlapcovi mohlo byť 18, možno o rok viac. Stál tam v tieni lipy, v rukách držal kyticu margariet. Hladil ich hlavičky. Na ruky mu chvíľami padali slzy.
Ja som stála kúsok od neho s trochou zvedavosti a veľkou dávkou bolesti som ho pozorovala. Stál tam už tri hodiny. ani jeden krát sa neotočil, nepozrel inam, len na tvár tej dievčiny. Pristúpila som bližšie, aby som mu videla do tváre. Nevidel ma. Možno by ani nevnímal, keby som ho oslovila. Bol veľmi pekný a mne sa zdalo, že som krajšieho chlapca ani nevidela. Bolo divné, že taký chlapec teraz nie je na plavárni, kde by ho určite obletovalo mnoho dievčat, a že tu stojí a padajú mu z očí slzy. Keď som zazrela jeho ústa, videla som, že sa s niekým rozpráva. Ale nikto tam nebol. Až po chvíli som si uvedomila, že tie slová patria niekomu, kto už večne spí. Boli to slová, pre to neobyčajne pekné dievča. Šepkal niečo, ale ja som mu nerozumela. Až po chvíli mu vzlyk zosilnil hlas: "Prečo si mi odišla?"
V tej chvíli by som sa bola najradšej vytratila, aby som nebola svedkom tej hroznej skutočnosti. Vtom položil na hrob kvety, utrel si oči a vtedy ma uvidel. Na chvíľu sa zastavil svojimi modrými očami na mne. Bol to pohľad zlý a krutý. Ale bolo zvláštne, že jeho hlas nebol vôbec taký. Spýtal sa ma: "Nepotrebuješ niečo?"
Nezmohla som sa na slovo. Opýtal sa znova, ale ja som sa rozplakala. Podišiel ku mne a povedal mi, aby som neplakala, že život je krutý. Chcela som sa ospravedlniť, ale nezmohla som sa na slovo. Doviedol ma k lavičke a požičal mi vreckovku. Utrela som si oči. Chcela som mu pomôcť v takej trápnej chvíli a konečne som vyhŕkla: "Prepáč, nechcela som!" Povedal: "To nič " a začal rozprávať svoj príbeh.
"Volala sa Niky, vlastne Nikola ale všetci jej tak hovorili. Začali sme spolu chodiť na diskotéke. Páčila sa mi a tak som ju pozval tancovať. Potom som ju pozval na pohárik vína. Pripadala mi ako bohyňa krásy, ktorú mi poslal sám Boh. Na druhý deň sme boli spolu na plavárni, kde som ju prvý raz pobozkal. Potom prišlo veľa pekných dní. Chodili sme spolu von a po pol roku sme sa prvý krát milovali. Boli sme šťastný. Chodil som jej oproti ku škole a ona mne zasa k priemyslovke. Iba jeden raz sme sa pohádali, no netrvalo to dlho, ani pol hodiny a už sme boli uzmierení. Chodili sme na koncerty, na hory. Požičiavali sme si veci a chlapci a dievčatá nám začali hovoriť manželia."
Keď mi to Jirka, volaný Mike rozprával, bolo mi strašne do plaču. Nedokázala som udržať slzy, plakal i on. Kvitnúce lipy boli jediným svedkom nášho rozhovoru. Jeho oči vyjadrovali taký smútok a žiaľ, aký som dovtedy nevidela a nezažila. Bolo to hrozné, vidieť chlapca plakať.
"Keď mala 16 rokov, chodili sme spolu práve rok. Oslavovali sme to s kamarátmi na chate. Potom sme sa išli kúpať. Bolo to krásne, keď sme celý deň a celú noc mohli byť spolu a plánovať do budúcnosti. Ráno potom kamaráti odišli a ony zostali sami. Raňajky v tráve sa im zdali slávnostné. Cítili sa v tej chvíli najšťastnejší na svete.
P.S.: pri čítaní som sa aj ja rozplakala...viete si to predstaviť....len škoda, že to nemá úplný koniec, ale toto ma poriadne dostalo...